Čo hovoria moji čitatelia?

„Naozaj ste mi zavarili.
Chcela som v dcére prebudiť záujem o čítanie... Netušila som, čo tým spôsobím. Že jej tým tak výrazne zmením život...
Dcéra si ako prvú vzala do ruky Draka. Príbeh ju úplne pohltil. Prečítala ho celý... A potom sa to začalo. Chce vlastného draka. Naozaj. A nie je ľahké s ňou žiť...
Lenže tým sa to neskončilo.
Keď pochopila, že s drakom nepochodí a dinosaury neoživí, začala odo mňa pýtať agamu. Červenú. A že sa bude volať Škaredka. Vtedy som sa zapotila druhýkrát... Celý rok to na mňa skúšala. Dúfam, že sa vám štikalo, pretože som na vás naozaj často myslela...🙈
Rok a pol nato máme doma agamu bradatú... Skutočne červenú, presne ako v knihe. Volá sa Škaredka...
Namiesto hrania hier brainstormovala s AI, ako by si mohla vytvoriť geneticky podobného draka, premýšľa o paleontológii, o veterinárnej medicíne, o tom, že by raz chcela písať také príbehy. Bádá, premýšľa v súvislostiach a má základy genetiky a kríženia, aké nemá veľa deväťročných detí.
Čo tým ale chcem povedať?
Aj keď ste mi zavarili, aj keď som vás naozaj niekoľkokrát v duchu preklínala, chcem vám aj tak poďakovať. Pretože som ešte nezažila, aby kniha takto krásne ovplyvnila život dieťaťa. Nasmerovala ho smerom, ktorý má zmysel. Žiadna iná kniha to nedokázala a ani ja si nepamätám, že by som počas svojho života prečítala knihu, ktorá by ma ovplyvnila tak veľmi, ako tá vaša moju dcéru...
Neviem, kam so Škaredkou a s vašou knihou dôjdeme, ale dcéra má sen a smer. Hoci nebude jednoduchý, bude mať moju podporu a vašu knihu...
Toto je moje veľké poďakovanie vám, vašej fantázii a schopnosti tvoriť pre deti svet, ktorý ich vedie ďalej, než by si dokázali predstaviť."
– Barbora, mama dcéry (a nedobrovoľná majiteľka agamy bradatej menom Škaredka)